Vždy som chcela cestovať a spoznávať iné krajiny. Prvá samostatná cesta sa mi podarila až po skončení magisterského štúdia, kedy som prvýkrát mala “dovolenku” na 3 týždne a išla som do Dahabu. Do Dahabu som sa pravidelne vracala nasledujúce roky a v roku 2019 som odišla na 4 mesiace, z ktorých sa stali 2 roky a môj život nabral nový smer. V 2022 som sa spolu s partnerom a dvoma zvieratami (pes a mačka) presťahovali z Dahabu na Tenerife.
Misia za poznaním
V medzičase som cestovala po Európe na krátke aj dlhšie výlety, len tie návraty na Slovensko boli čím ďalej náročnejšie. Jedným z najzásadnejších bol výlet do Slovinska, kde sme spolu s kamarátkou trekovali v horách viac ako týždeň.
Bol to jeden z tých momentov kedy som si naplno uvedomila, že viem a chcem zmeniť svoj život. Prekonávanie fyzických prekážok, zažívanie zmien počasia a nedostatok komfortu ma vždy dostal hlbšie k sebe a tomu aby som si ujasnila, čo naozaj chcem.
Prečo som sa rozhodla odísť zo Slovenska?
Na Slovensku som mala dobrý život, prácu ktorá ma napĺňala, blízkych priateľov a rodinu. Takpovediac mi nič nechýbalo, avšak po objavení freedivingu som v podstate každého polroka na nič iné nečakala, len aby som sa dostala k moru.
Chcela som mať more na dosah, ísť do vody kedy chcem. Toto vnútorné chcenie a túžba viedla k tomu, že som asi rok plánovala cestu do Dahabu na 4 mesiace. Znamenalo to veľa, našetriť si peniaze, vyriešiť prácu počas mojej neprítomnosti a takisto zorganizovať a vytriediť vlastné veci.
Plán odchodu
Vytvorila som si plán pozostávajúci z jednotlivých krokov v každej oblasti, čo mi pomáhalo udržať pozornosť a nestratiť motiváciu. Plán mi pomáhal aj zvládať stres a pochybnosti z toho či sa mi táto cesta podarí uskutočniť.
Pochybnosti som mala väčšie, čím bližšie som sa blížila k termínu. Chce to naozaj dávku odvahy urobiť krok do neznáma. Priznám sa, že vôbec som sa v procese príprav necítila odvážne ani sebavedome. Mnohí ľudia mi hovorili, že si to nevedia predstaviť.
Prekonaný strach
Ani ja sama som si to nevedela predstaviť. Mala som obavy asi zo všetkého, rečovej bariéry, pretože som si neverila v angličtine, z inej kultúry, krajiny a enviromentu. V istom momente som pochopila, že nikdy nebudem pripravená na 100 percent.
Určitým spôsobom sa mi uľavilo, na druhej strane som vnímala ako ľahké je vytvoriť si výhovorky prečo sa to nedá uskutočniť. Bolo miestami naozaj náročné ustáť vlastné rozhodnutie pred samou sebou.
V procese príprav som zúžitkovala nadobudnuté zručnosti z meditácie, praxe jógy a bazénovým tréningom freedivingu. Pomohlo mi to naučiť sa pracovať so sebou po mentálnej stránke, vedieť zvládať stres a diskomfort, aj sa ľahšie otvoriť neznámemu a veriť si. Takto nejako sa začala moja cesta za životom v zahraničí.
Osudová cesta?
Počas môjho pobytu v Dahabe som spoznala veľa príjemných ľudí z rôznych kútov sveta. S niektorými sme sa stali blízki priatelia. V Dahabe som spoznala aj môjho terajšieho priateľa, ktorý je z Brazílie. Zistila som, že život v cudzej krajine je síce náročný avšak jeho bonusy boli pre mňa oveľa väčšie, a tak som sa rozhodla do Dahabu presťahovať, k čomu mi pandemická situácia len dopomohla.
Najťažšie pre mňa počas odchodu bolo pustiť všetko čo som vybudovala, teda svoju kariéru a zázemie, ľudí, ktorí mi pomáhali a viedli. Vnímala som, že strácam svoju identitu a to ma mierne desilo. Stala som sa nikým a zároveň sa mi otvorili dvere možností. Bol to veľmi zvláštny mix emócií s istou dávkou opatrnosti a zvedavosti ako túto etapu uchopím.
Nový začiatok
Aktuálne začínam novú etapu znovu v novej krajine s inou rečou a kultúrou. Znovu som stratila svoju identitu, neovládam miestny jazyk a s angličtinou sa tu veľmi nedohovorím. Áno, mnohokrát som sa pýtala seba či to zvládnem.
Transport cez celú Európu bol extrémne stresujúci, riešenie úradných vecí v Egypte aj na Tenerife nie je jednoduché. Výzvy to boli naozaj náročné. Znovu som prežívala strach, mávala som úzkosti, cítila som sa úplne stratená.
Neviem koľkokrát som si za posledný rok siahla na pomyselné dno svojich síl. Nebolo to ľahké a ani stále nie je, avšak keď sa opýtam či mi to za to stojí, odpoveď je jednoznačne áno. Za tie prechádzky pri oceáne, potápanie, výhľady mi to naozaj stojí.
Návrat? Som tam, kde mám byť!
Život mimo svoju rodnú krajinu určite nie je prechádzka ružovou záhradou, mnohí si uvedomia aký komfort a zázemie týmto odchodom stratili a vrátia sa naspäť s novým pohľadom.
Návrat do rodnej krajiny nie je prehra, ak to tak človek vnútorne cíti a je s tým rozhodnutím stotožnení, že urobil správne rozhodnutie. Pre mňa je najdôležitejší vnútorný pocit keď si večer ľahnem do postele a viem, že som tam kde mám byť.
Mgr. Daniela Dvorská
fyzioterapeut a odborný poradca
Vedie konzultácie, kurzy a workshopy. Špecializuje sa na freediving, jogu a meditáciu. Zameriava sa na cielené cvičenia, ktoré pomôžu precítiť a otvoriť konkrétnu časť tela pre dýchanie. Cieľom je cez pohyb rozvinúť prirodzenosť a pružnosť dýchania.
(Zdroj:
Mgr. Daniela Dvorská, Rádio SiTy)
Galéria k článku:
