Sila hudby je odhalená. Čo dokáže?
Rozprúdi krv v žilách, vie vyvolať pocity ako po výhre v lotérii a niekedy pôsobí dokonca ako afrodiziakum. Vedci skúmali vplyv hudby na ľudí a došli k výsledkom, ktoré môžu prekvapiť. To, či nám nejaký hit zrýchli tep, však závisí aj od nás samotných. Niektorí veria, že muzika môže dokonca liečiť. Ako je to možne?
Všetko sa to začína ešte pred príchodom na svet
Hudba a zvuk nás obklopujú neustále počas celého života. Zvuky dokážeme vnímať už počas prenatálneho vývoja a sluch je prvým zmyslom, ktorý sa vyvíja skôr ako sa narodíme. Spolu so zvukom vnímame aj rytmus, konkrétne tep matkinho srdca. Je to rytmus, ktorý nám dáva informácie o emočnom prežívaní matky, a tak nás môže upokojovať ale takisto aj rozrušiť. Tieto zmeny rytmu v nás ostávajú otlačené a keď tak počúvame hudbu, bude nám podobný rytmus tlkotu srdca navodzovať podobný stav.
Sluch je dôležitý zmysel pre prežitie a tak isto ako vôňa nás informuje a dotvára emocionálny náboj situácie. Hudbu registrujú aj nepočujúci ľudia prostredníctvom vibrácie, ktorú vnímajú celým telom. Aj keď ľudský sluch je dnes výrazne slabší, zachovali sa nám určité animálne inštinkty a somatické reakcie.
Navodzuje víťazné pocity
Zvukové podnety môžu vyvolať vzrušenie s prejavmi, akými sú rozšírenie zreníc, zmena tempa dýchania, zvýšenie krvného tlaku, zrýchlenie tepovej frekvencie srdca, zvýšenie svalového tonusu a celkový telesný nepokoj. Zaujímavosťou je, že fyzické odozvy sprevádzajúce aj rozdielne emocionálne stavy sú veľmi podobné. Somatické reakcie vyvolané sexuálnym vzrušením, zlosťou a strachom sa líšia len v niekoľkých bodoch.
(Krv v žilách rozprúdi aj Mastermix Rádia SiTy a DJ LmM)
Prekvapením môže byť informácia, že tieto vzruchy aktívne vyhľadávame a súčasťou našej prirodzenosti je potreba vzruchu a podnetu práve tak ako potreba pokoja a spánku. Svoju dávku podnetov a vzruchov potrebujeme denne či už vo forme katastrofických správ v televízii, sledovaním akčných filmov alebo hororov, aj priamou účasťou. Niekto tak vyvolá konflikt, iný podá športový výkon, alebo sa ponorí do sveta hazardu.
Čo človek, to iný účinok
Záleží na tom, o akú hudbu ide, kedy a ako ju počujeme, no aj od toho, či sa nám vôbec páči. Súhra okolností môže priniesť prekvapujúce pocity.
Hudba prináša vzrušenie!
Známy anglický psychiater Anthony Storr hovoril, že jedným z dôvodov prečo vyhľadávame hudbu je jej schopnosť priamej psychickej stimulácie, ktorá vedie k vzrušeniu rôznej intenzity. Ľudský mozog nemá jedno špecifické centrum pre spracovanie hudby. Všetky mozgové štruktúry, ktoré sa podieľajú na spracovaní hudby sa zároveň podieľajú aj na iných formách kognitívnych činností.
Akustické podnety určitých frekvencií môžu účinne pôsobiť na chemoenergetický metabolizmus ľudského organizmu, tým že stimulujú činnosť žliaz s vnútornou sekréciou.
- Tichá hudba rozochvieva iba snímače sluchového orgánu,
- naopak, hlasná hudba s výraznými basami a rytmom rozkmitáva stĺpce krvi v cievach, najrôznejšie väzivové štruktúry a membrány v tele, pôsobí priamo na pokožku a iné orgány. Elektrické rytmické potenciály, ktoré tým vznikajú, menia rovnováhu vo vegetatívnom nervstve.
Naše telo prirodzene a okamžite reaguje na okolitý rytmus, takisto naše telo má vlastný rytmus srdca, dýchania, chôdze.
- Neutrálny alebo stredný rytmus je blízky pokojnej frekvencii tepu srdca (70 – 80 tepov).
- Rýchlejší rytmus aktivuje autonómny sympatický nervový systém a automaticky v nás prebúdza potrebu hýbať sa.
Môže pomôcť, aj prekážať
Rytmické pohyby často slúžia ako katalyzátor vnútorného napätia. Hudba založená na presne pravidelnom tempe evokuje predstavu fyzického pohybu a tanca, zatiaľ čo nepravidelné rytmické tempo zodpovedá prejavu emocionálnych zmien. Z prenatálneho obdobia máme skúsenosť s pravidelným aj nepravidelným tempom, čo má spojitosť s tým, prečo zmeny tempa hudby výrazne provokujú vzrušený emocionálny stav.
Hudobný rytmus má stimulačný efekt, ktorý sa kedysi používal v pracovnom procese pri manuálnej práci (kedysi trávnice, dnes práca v továrňach a rutinné činnosti, vojenská pochodová hudba).
- Pracovné piesne pomáhali organizovať rytmus práce, pôsobia ako fyziologický stimulátor, pomáhajú udržať motiváciu a rušia monotónnosť.
- Naopak, hudba môže pôsobiť rušivo pri činnostiach vyžadujúcich určitú koncentráciu a myslenie (pri písaní na počítači a počúvaní je preukázateľne viac preklepov).
- Hudba môže niekedy pomôcť prekonať počiatočný odpor a aktivizovať koncentráciu, avšak po nejakom čase duševnej činnosti môže začať byť rušivá a mala by sa vyradiť.
Pôsobenie hudby je ovplyvnené množstvom faktorov, akými sú prostredie a načasovanie, ktoré pridáva hudbe na jej účinku. Každý máme iné hudobné preferencie na základe toho kde sme vyrastali, aké máme zázemie a vzdelanie.
Aké je tajomstvo muzikantov?
Výskumy ukazujú preukázateľné rozdiely medzi muzikantmi a laikmi. Hudobníci sa dokážu na hudbu dlhšie koncentrovať bez zvýšenej námahy a takisto ak začali hrať na hudobný nástroj v detstve podporili rozvoj plasticity mozgu a aktivity šedej mozgovej kôry a “emočného” mozgu. Tieto návyky sa dajú budovať aj v dospelosti, avšak vyžadujú viac času a disciplíny.
Pôsobenie hudby bezprostredne súvisí aj s pohybom ľudského tela. Tanečné pohybové kreácie slúžia k potrebám sebavyjadrenia, relaxácie, socializácie a pod. Najnovšie hudobné výchovné prístupy využívajú princíp tzv. Psychofyzického porozumenia hudbe, vyvolávania motorickej reakcie na hudbu, pohybových improvizácií, mimických prejavov a gest.
Pohne telom i dušou
Hudbe sa pripisuje schopnosť ovplyvňovať emócie, stimulovať ich a prehlbovať. Zvukový materiál je údajne schopný vzbudiť omnoho viac emocionálnych reakcií, než napríklad zrakové vnemy. Pozorovať človeka alebo zviera v okamihu tichého utrpenia v nás nemusí vzbudzovať prílišnú účasť, keď však situáciu sprevádza hlasný rev alebo krik, väčšinou v nás scéna vyvolá hlboké pohnutie. Tvorcovia filmov by sa bez hudobného sprievodu nedokázali zaobísť a pôsobivosť filmov by sa jednoznačne znížila.
Hudba slúži k odreagovaniu, podnecuje fantáziu a pomáha harmonizovať osobnosť, aktivuje človeka fyzicky, intelektuálne aj emocionálne. Na druhej strane dokáže aj upokojiť, vyvolať príjemné zážitky a uspokojiť estetické potreby.
Hudba lieči?
Muzikoterapia patrí medzi prirodzené druhy terapie a od 90. rokov je snaha nahradzovať ňou farmakologickú liečbu spolu s ďalšími nechemickými terapiami. Muzikoterapia dokáže ovplyvniť ľudské správanie požadovaným spôsobom bez zaťaženia organizmu farmakologickými látkami s nežiaducim efektom.
Hudba pre muzikoterapiu sa nevyberá podľa estetických podmienok, ale dôležité je aby vedela na konkrétneho jedinca okamžite zapôsobiť. Podľa jeho zapojenia ide o aktívnu alebo receptívnu terapiu.
- Receptívna forma je taká, pri ktorej návštevník terapie len počúva.
- Pri aktívnej forme sa zapája spevom, hrou na telo, alebo na hudobný nástroj.
Muzikoterapia sa uplatňuje nielen u ľudí s psychickými poruchami a ich komplikáciami, ale aj pri zdravých a to ako prevencia potenciálnych ťažkostí pri prepracovanosti, strese alebo emocionálnom strádaní.
Hudba poskytuje rozptýlenie a odvádza pozornosť od stávajúcich problémov. Vhodné hudobné podnety tiež odvádzajú pozornosť od bolesti alebo ju priamo znižujú, čo sa môže využívať v chirurgii, stomatológií, gynekológií a pôrodníctve, kde hudba plní zároveň aj upokojujúcu funkciu.
Zdroje:
Mgr. Daniela Dvorská
MASARYKOVA UNIVERZITA PEDAGOGICKÁ FAKULTA Katedra hudební výchovy, VLIV HUDBY NA ČLOVĚKA Bakalářská diplomová práce BRNO 2011 Vypracovala: Jaroslava Říhová Vedoucí práce: doc. Phdr. Bedřich Crha, CSc.
STEJSKALOVÁ, Marina. Muzikoterapie dětí a dospívajících. Psychologie dnes, 2004, č. 4. str. 27
