Ikonická lekáreň ožíva
Unikátna, jedinečná, mimoriadna. Lekáreň Salvator v Bratislave čelí veľkej chvále. Jedna z dominánt v historickom centre Starého Mesta sa po dlhých 28. rokoch opäť sa otvorila pre verejnosť. Čím je taká výnimočná a čo sa v nej všetko zmenilo? Odpovede prinášame na webe Rádia SiTy.
Legendárna stavba patrí opäť Bratislave
Budova lekárne Salvator patrí medzi najfotografovanejšie v historickom centre mesta. Patrí k jedným z legendárnych a takmer už stratených priestorov v našej histórii. Túto ikonu starej Bratislavy a národnú kultúrnu pamiatku sa súčasnému vedeniu mesta podarilo v lete 2020 získať do 100% vlastníctva, priestory lekárne zrekonštruovať, následne v roku 2021 získať aj takmer 300-ročný historický mobiliár a v týchto dňoch si všetky prepracované interiérové detaily bude môcť poriadne prezrieť, preskúmať a užiť prostredníctvom pútavých prehliadok s kvalifikovanými sprievodcami Bratislavského kultúrneho a informačného strediska už aj verejnosť.
„Veľmi sa teším, že sa nám takmer stratené verejné priestory darí vracať verejnosti. Po 28 rokoch navraciame život a funkciu aj národnej kultúrnej pamiatke, Lekárni u Salvatora. Legendárne priestory, ktoré roky chradli, sme obnovili, vrátili sme do nich jedinečný barokový mobiliár a už čoskoro sa do lekárne vráti aj tá pravá lekárenská vôňa, pretože tu Slovenská lekárnická komora otvorí kvalitnú lekáreň pre všetkých,“ uviedol primátor hlavného mesta, Matúš Vallo.
„Už ako študent farmácie som na prelome tisícročí často chodieval okolo tejto budovy a veril som, že sa do nej raz vráti ozajstný lekárnický život. Je skvelé, že hlavné mesto tento krok urobilo a že symbolicky sú – prostredníctvom Slovenskej lekárnickej komory – súčasťou tohto návratu všetci farmaceuti a farmaceutky,“ uviedol prezident Slovenskej lekárnickej komory, Ondrej Sukeľ.
Priestor ukrýva historické bohatstvo
Lekáreň, založená arcibiskupom Georgom Lippaiom v 17. storočí, prešla viacerými zmenami majiteľov a sídiel, kým našla svoje miesto v Adlerovom dome. Túto ikonickú budovu s novoslohovým priečelím so sochou Salvatora od významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho, dal postaviť lekárnik Rudolf Adler v roku 1904.
POČÚVAJTE
BRATISLAVSKÉ SPRÁVY RÁDIA SiTy
Každú hodinu máme zaostrené na udalosti v meste.
O dianí v Bratislave Vám povieme viac ako ostatní!
Lekáreň fungovala v Adlerovom dome od roku 1904 počas monarchie, Československej republiky, Slovenského štátu a aj počas socializmu. Legendárna lekáreň ukončila svoju činnosť až v roku 1995, odkedy ostali jej priestory verejnosti neprístupné. Po dlhých rokoch úsilia sa mesto Bratislava stalo výhradným vlastníkom Adlerovho domu a začalo s rekonštrukciou priestorov. Hlavnému mestu sa taktiež podarilo odkúpiť aj unikátny a vzácny dobový mobiliár od súkromného zberateľa PharmDr. Erika Kovácsa, ktorý nábytok zreštauroval, a tým sa zaslúžil o jeho záchranu pre ďalšie generácie.
Zariadenie lekárne má stovky rokov
Barokový nábytok s vyše 300-ročnou históriou je hlavnou hodnotou lekárne. Predpokladá sa, že tento nábytok pôvodne slúžil v súkromnej lekárni arcibiskupa Juraja Lippaya, ktorý ho daroval jezuitom. Skrinky a poličky boli v roku 1904 doplnené „modernými“ doplnkami – lustrom, váhou, pokladňou a svietidlami.
V tomto roku reštaurátori Múzea mesta Bratislavy realizovali inštaláciu pôvodného historického mobiliáru a takto obnovené priestory sa predstavili verejnosti v rámci podujatia (Po)otvorenie legendárnej Lekárne u Salvatora.
Aký osud čaká lekáreň?
Lekáreň Salvator bude mať v prenájme Slovenská lekárnická komora, ktorá tu bude prevádzkovať štandardnú lekáreň otvorenú pre širokú verejnosť. V lekárni komora ponúkne nielen plnohodnotnú lekárenskú starostlivosť, vrátane menej rozšírených služieb, ako individuálna príprava liekov, meranie zdravotných parametrov a konzultácie rizika liekových interakcií, ale aj odborný historický výklad zameraný na históriu lekárne u Salvatora a slovenského lekárnictva.
„V blízkej budúcnosti plánujeme pod hlavičkou Lekárne u Salvatora aj organizáciu vzdelávacích a osvetových podujatí na rôzne farmaceutické témy,“ dopĺňa Ondrej Sukeľ.
Ešte predtým, ako lekáreň začne s prevádzkou, pripravila Bratislava pre verejnosť počas novembrových víkendov jedinečnú príležitosť spoznať tento priestor, jeho šuflíčky, fľaštičky, intarzie, táru, mažiar, levy a všetky skryté zákutia a tajomstvá oficíny, do ktorých nelekárnické oko bežne nedovidí. Okrem toho čakajú všetkých návštevníkov a návštevníčky prehliadky, koncerty, diskusie, či workshopy. A najmä poznanie vzácneho kúsku bratislavskej histórie.
Svedectvo o dobách minulých
Dom u Salvatora s lekárňou zariadenou historickým mobiliárom bol od svojho vzniku hodnotnou súčasťou historického stavebného fondu mesta. Jeho novoslohové priečelie so sochou Salvatora od významného bratislavského sochára Alojza Rigeleho vždy bolo a aj je výrazným prvkom uličného interiéru, ktorý vhodne dotvára južnú časť predpolia Katedrály sv. Martina.
Najväčšiu hodnotu lekárne predstavoval predovšetkým mobiliár, ktorý vznikol v roku 1727. Pôvodný barokový nábytok (skrinky a poličky) boli doplnené lekárnikom Adlerom v roku 1904 o „moderné“ doplnky – lustre, váhu, pokladňu a svietidlá. Historickú a pamiatkovú hodnotu majú aj prvky, ktoré v priestore ostali (štuková výzdoba stropu, dlažba), z nich hodnotovo najvýraznejšia je figurálna výmaľba stropu s alegorickou tematikou.
Kus histórie bola takmer fuč
Činnosť lekárne sa skončila v roku 1995 a odvtedy boli jej priestory zavreté a pre verejnosť neprístupné. Hlavné mesto malo dlhodobo ambíciu vrátiť tento hodnotný priestor verejnosti, ale nemohlo zo spoluvlastníckych dôvodov s objektom voľne disponovať. Tento problém sa však v roku 2020 podarilo vyriešiť a mesto sa stalo výlučným vlastníkom Adlerovho domu.
Stáročné skrinky odolali času aj sťahovaniam
Mobiliár lekárne vznikol v roku 1727, kedy rehoľa jezuitov zriadila lekáreň vo svojej budove jezuitského kolégia na Kapitulskej ul. č. 26. Lekáreň sa tam nachádzala na prízemí budovy, v nárožnej polohe. Jezuiti prevádzkovali lekáreň do r. 1783, kedy rehoľu cisár Jozef II. v rámci svojich reštrikcií zrušil. Lekáreň potom ešte nejaký čas na Kapitulskej ul. ostala, ale už pod vedením svetského lekárnika.
Neskôr bola lekáreň presťahovaná aj s mobiliárom do Csákyho paláca na Panskej ul. č. 33, teda do objektu susediaceho s dnešným domom u Salvatora. Fungovala tam cez celé 19.storočie, až kým jej mobiliár neodkúpil začiatkom 20. storočia známy bratislavský mešťan dr. Rudolf Adler.
Príchod Spasiteľa na finálnu adresu
Lekárnik si dal postaviť v roku 1904 firmou Kittler a Gratzl hneď vedľa Csákyho paláca nájomný dom u Salvatora na Panskej ul. č. 35, ktorý mal parter vyčlenený pre funkciu lekárne. Do prízemia dal dr. Adler preniesť lekárenský nábytok z Csákyho paláca a tak sa mobiliár ocitol už na treťom mieste.
Fasáda domu bola navrhnutá v novoslohovom štýle, kde sú použité eklektické prvky z rôznych historických období. Sochu Spasiteľa (Salvatora) na priečelí vytvoril známy bratislavský sochár Alojz Rigele. Priestor oficíny dal lekárnik vydláždiť ozdobnou keramickou dlažbou, ktorá je zachovaná dodnes. Strop miestnosti dal opatriť bohatou novoklasicistickou štukovou výzdobou, v ktorej sú zakomponované štyri nástenné figurálne maľby.
Zvrat priniesla privatizácia
Lekáreň fungovala v Adlerovom dome od roku 1904 nepretržite počas monarchie, československej republiky, Slovenského štátu a aj počas socializmu. Činnosť lekárne skončila v roku 1995 kvôli jej privatizácii. Lekáreň sa dostala v procese privatizácie spolu s mobiliárom do rúk súkromného vlastníka, ktorý ho dal odviezť mimo Bratislavy.
Budova šitá na mieru
Päťposchodová budova lekárne u Salvatora bola postavená v roku 1904 významnou bratislavskou staviteľskou firmou Kittler a Gratzl. Tá realizovala prevažnú časť palácov na dnešnej Štefánikovej ulici a na Palisádach, ale aj stavbu kúpeľov Grössling. Dom pre lekárnika Adlera postavili v eklektickom viedenskom štýle na úzkej ešte zrejme stredovekej parcele. Štíhlej bohato zdobenej fasáde ukončenej štítom dominuje socha sv. Salvatora.
Prízemie objektu „ušili“ doslova na mieru barokovému lekárenskému mobiliáru. Architekt pri jeho riešení vychádzal z rozmerov nábytku a jeho dobového rozloženia ktoré plne rešpektoval a pre ktoré komponoval tvar a aj výzdobu oficíny. Na prízemí bol samotný priestor lekárne, prípravovňa a pracovňa, na poschodiach boli byty. Interiér lekárne, podlaha, štuková a maliarska výzdoba ako aj ďalšie doplnky (pôvodne plynový luster, pokladňa, kamenný stôl, lavabo) boli komponované tak, aby ladili a dali vyniknúť barokovému zariadeniu. Vznikla tak vysoko estetická hodnotná symbióza architektúry a mobiliáru.
Aké je tajomstvo odkazu tvorcov?
Na pozlátenom nástavci lekárenského nábytku sa nachádza heslo lekárne: Quidquid agis, prudenter agas et respice finem 1658. Tento latinský citát pochádza z neskorostredovekej zbierky Gesta Romanorum a v slovenskom preklade znamená: Hocičo robíš, rob to s rozvahou a dívaj sa na koniec. Často sa objavoval v dielach s témou smrti, najmä s motívom memento mori, dodnes ho nachádzame v lekárskom, resp. lekárnickom prostredí.
Ako dokladá letopočet v citáte, táto časť zariadenia pochádza ešte zo staršej lekárne z polovice 17. storočia a bola zakomponovaná do jezuitského zariadenia lekárne z roku 1727. Jezuiti si dali záležať na kvalitnom spracovaní zariadenia svojej lekárne a opatrili nábytok ozdobným dyhovaním a zlátenými detailmi. Keď Rudolf Adler v roku 1904 preniesol barokové zariadenie do svojho objektu, doplnil ho o nové doplnky – svietidlá, váhy, luster a kasu.
Stropná výzdoba vychádza z antiky
Koncepciu stropnej výzdoby navrhol lekárnik Rudolf Adler v spolupráci s maliarmi scén, Annou Adlerovou a Móricom Stankovitsom. Anna Adlerová bola dcérou majiteľa lekárne, Rudolfa Adlera, ktorý pochádzal z bratislavskej rodiny Adlerovcov s dlhou tradíciou rytcov a medailérov. Bola členkou Bratislavského umeleckého spolku (Pressburger Kunstverein / Pozsonyi Képzőművészeti Egyesület), ktorého bol jej otec mecénom. Móric Stankovits sa narodil 30. decembra 1867 v Bratislave. V rokoch 1889 – 1892 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove u prof. Leopolda Otta Stürzla a Augusta Finkla. Stal sa významným maliarom krajín a architektúry. Bol tiež členom Bratislavského umeleckého spolku.
POČÚVAJTE
BRATISLAVSKÉ SPRÁVY RÁDIA SiTy
Každú hodinu máme zaostrené na udalosti v meste.
O dianí v Bratislave Vám povieme viac ako ostatní!
Ikonografia malieb sa vzťahuje na antickú mytológiu a vychádza z mýtu o Asklépiovi, bohovi lekárstva, ktorý bol synom boha Apolóna a smrteľnej ženy Korónidy. Lekárskemu umeniu sa vyučil u svojho otca a u Kentaura Cheiróna. Liečeniu svoj život zasvätili aj všetky jeho deti, ktoré mal s manželkou Epionou – synovia sa stali významnými lekármi, dcéry bohyňami, ktoré starí Gréci uctievali a často sa objavovali vo vyobrazeniach umeleckých diel.
Na strope lekárne u Salvatora sú vyobrazené štyri Asklépiove dcéry:
- Hygieia – bohyňa zdravia a čistoty. Stala sa symbolom prevencie a uchovania zdravia. Na ruke má ovinutého hada.
- Iasó – bohyňa zotavovania sa z choroby. Stala sa symbolom regenerácie. V ruke drží zrkadlo, hlava postavy spočívajúcej v jej lone môže byť porazená bolesť či staroba.
- Akesó – bohyňa hojenia rán a liečenia chorôb. Stala sa symbolom boja s chorobou a tradične je zobrazovaná s oštepom.
- Panakeia – bohyňa všeobecného zdravia. Stala sa symbolom univerzálneho lieku. Pri nej sa nachádza lýra, hudobný nástroj Apolóna, ktorý bol jej starým otcom.
Kedy budú ďalšie prehliadky?
Slávnostné (Po)otvorenie Lekárne u Salvatora prinieslo v poslednú októbrovú sobotu komentované prehliadky, diskusiu s historikom Štefanom Holčíkom a primátorom Matúšom Vallom, koncerty skupín Paper Moon Trio a Funny Fellows, vedecké okienko s chemickým pokusom, workshopy pre deti, vystúpenia DJov Maikla Knighta a Beyuza, no aj ukážky výroby balzamu.
Na november je naplánovaných celkom šesť (po)otvorení lekárne. Naplávané sú na prvé tri víkendy mesiaca. Kto sa ich chce zúčastniť, má sa vopred prihlásiť.
Fotogaléria
