Tiež som tomu neveril a už vôbec neplánoval nič také. V prvom rade, písanie ma baví, je to moje druhé ja, formujem si pri ňom myšlienky, čo mi pomáha aj v práci. Nerobím to pre úspech alebo peniaze, no stretávam sa aj s takým prístupom. Písanie o témach, čo je „IN“, resp. čo sa dobre predáva, nie je pre mňa. Vyberám si témy, ktoré sú možno ťažšie, ale je v nich hĺbka a tá je obohacujúca. Samozrejme aj k tomuto poznaniu som dozrel až po nejakom období písania pod pseudonymom na internete, skôr pre potešenie a akejsi psychohygiene. Aj napriek tomu, že som neuverejnil nič nové takmer desať rokov, stále si držím ôsmu priečku najčítanejšieho autora. Nápad napísať niečo dlhšie a povedal by som trvácnejšie, vznikol ako reakcia na pozitívne ohlasy od čitateľov.
Inšpiráciou mi boli rodina a nikdy nestarnúca ingrediencia každého príbehu, láska. No a z úspechu som sám prekvapený. Veril som, že nápad je originálny, tušil som, že by to mohlo zaujať, ale nečakal som, že si kniha získa knižných blogerov natoľko, že získa viac ako štyridsať pozitívnych recenzii a tak rýchlo sa vypredá. Následne mi jeden priateľ, ktorý sa vyzná na knižnom trhu odporučil, nech skúsim aj zahraničie, pretože kniha má potenciál a tak som skúsil (smiech).